Štvrtočná šarapata


Bežím, bežím, bežím, poklusom klus, a vonkoncom neslobodno zastaviť! Akonáhle totiž zastavím a začnem sa zamýšľať nad stávajúcou situáciou, moja produktivita klesá na nulu.

Som unavená, čo je zvláštne, keďže v posledných týždňoch som si dopriala také leháro, aké študenti medicíny nezažijú ani za celé štúdium. (Stále mám pred očami rezignovaný výraz jedného známeho, keď rozprával o svojom skúškovom rozpise, pričom rovno plánoval aj na august…) Napriek tomu sa cítim ako hrdina katastrofického filmu, ktorý práve stojí niekde na kopci a nezlomným pohľadom si premeriava znivočenú zem. Samozrejme, v spomalenom zábere!

Aby sa ale nepovedalo, dnes som si vytlačila jeden štátnicový okruh. (Viac som nestihla, pripekala sa mi pizza.) Ale poďme k niečomu inšiemu, toto nikoho nezaujíma. (Ani mňa, bohužiaľ. Ale by malo!)

Zajtra mám hodinu s mojím obľúbeným žiakom a ferventne rozvažujem, či si chcem dať minisukňu a čipkované pančuchy (o ktorých viem, že ich ocení a navyše, ja na hodiny vždy nosím sukňu, lebo chlapík chodieva v obleku – a to si predstavte niekoho, komu ten oblek fakt že brutálne sekne. Má v ňom proste šmrnc.)(Avšak fázu, kedy sa zamotám do vlastného šálu, zachytím o hasiaci prístroj a potknem o prah, mám už našťastie za sebou, posledné týždne moja dôstojnosť príliš neutrpela, uf.)(Ale inak je to len hypotetický crush.)(Chápeme sa. Keby som bola o milimeter menší profesionál…lenže  neslobodno nič, cesta zarúbaná.), alebo proste nohavice a prísť na bicykli – by som sa vyhla MHD. Navyše budeme mať hodinu v kaviarni, takže to ani nebude neprípadné medzi tými bankáčmi, keď budem mať džínsy. Životná dilema, OMSJ.

Keď už sme pri cyklistike, minule mi nejaký odroň chcel môjho červeného mustanga udrbať! To si dovoľ! Ale sa mu to nepodarilo. Musím si kúpiť ďalšiu reťaz, nejakú dlhšiu, aby som to mohla tak zahákovať, že to ani Alexander Veľký nerozmotá. (Ok, vy asi neviete, o čom hovorím. Tak teda, spomeňte si, že Alexander Veľký rozťal gordický uzol, posvätné to tajomstvo kráľov Gordie. Myslím, že pár ľudí naňho zato bolo pekne nasraných. Chápete, taký trapas. Takto im udrbať nástupnícke právo! Proste fail.)(Ak sa nezačnem rýchlo učiť, tak moju gebuľu pre zmenu rozfaklí Damoklov meč…potom pôjdem do prdele a ne do Indočíny cez leto.) Každopádne, odmontoval mi ten galgan koleso a ja som ho musela domov odtlačiť, lebo som nemala po ruke kľúč, aby som dotiahla skrutky.

Jeden som preto teraz vyfasovala od drahého otca, takže som teraz francúzštinárka s francúzskym kľúčom v kabelke, aké prípadné.

Taktiež som si poslednou dobou navykla vysedávať v kaviarňach a čítať si. Som akútny libroferik (vláčim so sebou momentálne jednu knihu od Jeana Giona – to je ten, čo napísal Muža, ktorý sadil stromy – a dnes som si prostredníctvom kreditky dopomohla k jednému Vianovi, Artforum totiž na mňa pôsobí ako magnet na ihlu v kope sena; navyše je to kultúrna inštitúcia, ktorú som si tak trochu adoptovala, knihy si pokiaľ možno kupujem výhradne tam a to napriek tomu, že je to trochu od ruky.) a napriek tomu, že vlastním aj Kindle, nič vám nedodá taký pocit, ako zbierka básní v kabeke. (Je samozrejme výhodnejšie čítať zbierky poézie, lebo sú skladnejšie, menšie a najmä ľahšie, než bársjaký román.)

Presne, s básňami v kabelke je jedna žena hneď o niečo éterickejšia. (Eh, na básne od Bukowskeho to asi tak celkom nesedí.)

Okrem toho som si kúpila brutálne červený rúž s veľavravným názvom “Pokušenie”. Teraz tak trochu neviem, čo s ním, lebo ja rúže skoro nikdy nenosím; treba mi ísť do krčmy, lebo taký červený rúž sa bude skvelo hodiť k hambatým pančuchám, a nechať ho na (preferabilne bielej) košeli nejakého sličného mladíka.

(Predpokladaný skutočný priebeh: najebaná Líška sa kláti pri stole, vykladá nejaké múdra, ale nie je jej ani rozumieť a rúž má rozmazaný po tvári a otlačený na poháriku, takže vyzerá ako dcéra vylúpivšia mamičkinu kozmetickú taštičku s cieľom hrať sa na upírov.)

No. A čo vy sovy? (Rým! Rým! Rým v básni o rýme zvýraznil trýzeň otrokov, ktorým sa rinuli kropaje potu po telách!)

Reklamy

5 thoughts on “Štvrtočná šarapata

  1. strašne sa smejem na tom s tým štátnicovým okruhom :D ja som na tom inak presne tak isto, tiež som si dnes jeden vytlačilo a nezaujíma ma to :D
    Francúzsky kľúč v kabelke je úplne popiči, aj na dákych úchylov ale každopádne je to mrte štýlové, aj ja chcem! :D
    A to s tým rúžom :D no skaping úplný! :D

    • Haha, no jediný problém je, že ten francúzák mám zabalený v handričke a v sáčku, takže kým by som ho na nejakého úchyla stihla vybaliť, už by bolo dávno po všetkom… :-/ No a s tým rúžom, akože som už síce koza stará, rúž si môžem dovoliť, ale musím sa odhodlať a zvyknúť s na to…mňa vždy stresuje, že sa nevidím a vždy mám pocit, že čo keď ho mám už napoly zjedený a vyzerá to desne, alebo sa mi rozmaže a nevšimnem si to a nikto mi to nepovie a v duchu sa mi budú všetci posmievať…uf :-D

      • och chapem :D ja sa tohoto vzdy bojim, ked skusam daky novy uces :D tak sa pozeraj stale do mobilu, tam sa to ako-tak odraza :D

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s