Horizont myšlienky je jazyk


(The Move, Flowers in the Rain)

V čase-nečase ako je tento uzimenej Líške nenapadá nič lepšie než natiahnuť si farebné podkolienky a zapáliť sviečky; Slncu treba pomôcť.

The time was still approaching
For I couldn’t stand it anymore
Some marigolds upon my eiderdown

Taktiež je dobré začať deň spevom. Aby sa susedia mohli radovať z hudby spolu so mnou, vyspevujem zásadne v sprche, odkiaľ to počuť najlepšie, zrejme to súvisí s trubkami. A to pekne nahlas, z plných pľúc, pretože sa pokúšam vylepšiť si techniku. Nenechajte sa zmiasť, spievam stále dosť zle. Ale dýcham lepšie!

So I lay upon my side
With all the windows open wide
Couldn’t pressurize my head from speaking

Myslím na všetko možné, áno, aj na blížiace sa štátnice, ale oveľa viac ma trápia možnosti poistenia, stúpajúce ceny leteniek, navštíveniahodné miesta a mestá (Hanoj, Ha Long, Phnom Penh, prevaľujem slová na jazyku), ceny víz, adresy ambasád, koľko peňazí vyčleniť na ubytovanie a stravu, či si zaobstarať antimalariká, ako sa dostať do skutočných dedín horských kmeňov (a nie iba do tých marketingových), ako prekonať jazykové bariéry, čo ešte vybaviť…?

I heard the flowers in the breeze
Make conversation with the trees
Relieved to leave reality behind me
With my commitments in a mess
My sleep is not a way of rest
In a world of fantasy you’ll find me

Na poličke vábivo požmurkávajú neprečítané knihy, načaté i nenačaté, v chladničke tróni iba pivo a fľaša domáceho vína, izba preteká vytlačenými papiermi i rukou popísanými post-itmi, všade sa povaľujú noty, poznámky a euroobaly…

A Líška už chce vziať batoh na plecia a vyraziť na cestu, tešiť sa z jedla v lietadle plnom dôstojných exotických cestujúcich, nevziať si takmer nič, len odvahu, denník a slobodu.

Chytiť sa za ruky s dušou pútnika, ktorá sa celý rok túlala ktovie kde, ale teraz sa vracia domov, už je takmer za dverami, skoro ju počuť pískať si starú melódiu spoza rohu…posadiť si ju na plece, odkiaľ mi bude môcť šepkať do ucha.

Teším sa na zaprášené nohy a spálený nos a na priateľstvá, ktoré vznikajú skôr, než sa stihne dopiť jedno pivo.

Teším sa na Bangkok i na mojich priateľov, ktorí tam žijú, na jeho chaos a na iskry tancujúce na rieke Chao Phraya, na úzke cestičky vedúce pomedzi obývačky miestnych, ktorým trčia nohy do ulice, na zlaté špice chedi a na zeleno-červené strechy chrámov. Na rušnú Khao San plnú turistov i na pad thai na Samsen Road. Na jašterice, ktoré pobiehajú po streche na nočnom sneme okolo lampy a lovia komáre. Na prechádzku po trhu s amuletmi, kde medzi iným možno kúpiť aj zubnú protézu z druhej ruky, samozrejme, len ak máte šťastie…

Teším sa, ako sa ráno zobudím a vydám sa na prechádzku do neznáma.

…ale najprv azda tie štátnice.

Reklamy

One thought on “Horizont myšlienky je jazyk

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s