Koncert v Lúčnom dome


(Pavol Hammel a Prúdy, Lúčny dom)

* * *

Publikum sa usádza; v malej sále visí vo vzduchu mäkké svetlo, pódium je prázdne a rozhovory tlmené.

Čaká sa. Konečne sa rozhostí tma, prichádza kapela. Publikum tlieska. Modrooká blondýna v prvej rade sa v očakávaní nakloní dopredu. Básnik vezme gitaru, postaví sa k mikrofónu, prsty z pavučiny udrú do klavíra.

Večer vždy bežím do ďatelín…

Žiadne svetelné hry, žiadna projekcia, žiadne dymové efekty, len hľadisko, ktoré vdychuje hudbu a vydychuje – údiv.

Sú studne dávne
kde voda skrýva
poklady slávne
mám k nim kľúč…

A odrazu sa niečo zmení; sála sa rozplynie.

Blondýne sa pri štvrtej piesni stiahne hrdlo, pri ôsmej ju slzy nútia žmurkať, zamaskuje ich tlmeným zívnutím. Básnik spieva:

To na čo si sa pýtal
To o čom si len čítal
To zrazu nechtiac dobre vieš
Tak blízko môžeš prísť…

A blondýna už nežmurká, nechá si slzy tiecť po lícach, pália ju, zotrie si ich a prsty má zrazu červené. Dlane ju zabolia, pichá ju v boku, akoby sa do nej zabodla kopija rímskeho vojaka.

Čo v noci padá z výšky
Čo šepkajú si líšky
To zrazu nechtiac dobre vieš
Tak blízko môžeš prísť…

Tak je; celkom blízko, je tak blízko, ako sa len dá. Zmizli aj sedadlá, zmizli schody. Z blondýny je kôpka na zemi, krváca z dlaní, krváca z chodidiel, krváca z boku, krváca z lona, do čela sa jej zarezáva veniec z kvetov, sedí v lesklej, horúcej kaluži a počúva.

Keď voda ľúbi, nosí šaty z vĺn
ked voda ľúbi, svieti na ňu spln
a ľuďom nosí k brehom biely kvet
a ľuďom nosí na zrkadle med…

…spieva Básnik a blondýna sedí a bledne a blčia jej len líca…

Celá je modrá, plná zázrakov,
tá voda dobrá z jarných oblakov

…na hlavu sa jej znáša mrholenie…

Raz na nej zbadáš listy jesenné
a to čo hľadáš, toho viacej niet
Odchádza voda, tečie ktovie kam,
a na breh podá oznam, že si sám.

…a napokon z nej dážď všetko zmyje, ostanú len oči a uši a ústa. Kapela dohrala. Tam, kde bolo hľadisko, je lúka. Tam, kde boli diváci, je pole červených makov. Lupene šumia, akoby v diaľke ktosi rozozvučal dlane.

Básnik zoskočí z pódia a jeden z červených makov odtrhne. Ešte sa na ňom chvejú kvapky slanej vody. Zastokne si ho za ucho, zamáva a je preč.

Tak ako sen.

Len vlčie maky sa kývajú zo strany na stranu, nakláňajú hlavy, akoby pozývali…

Reklamy

One thought on “Koncert v Lúčnom dome

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s