Impresia esencie


I don’t know how you were diverted
you were perverted too
I don’t know how you were inverted
no one alerted you

(The Beatles, While My Guitar Gently Weeps)

Predstavujem si, ako by si lízal moju kožu, cítil by si len med a jazyk by ti tŕpol ako po čaji z pimienta. Prechádzal by si po mne prstami, zľahka ťukal a skúmal, kde je stena slabšia a potom ju tam roztvoril nechtom, ako keď sa otvárač na konzervy vnorí do plechu. Otvoril by si ma a vo vnútri tej konzervy by boli mandarinky a možno jahody, červeň a zeleň, dolník, horník, kráľ, eso…vypil by si kompótovú šťavu, nedbajúc, že ti ostrý okraj rozreže pery i jazyk. Vkročil by si do začarovaného lesa a ostal by si stáť pri studni, váhajúc, kmásaný-driapaný Gráciami, krúžia okolo teba, Krasoskvúcna, Blažená, Kvetná a oči im svietia, vidím ich v zrkadle za tvojím chrbtom.

Vkročil by si do mňa a bol mojou súčasťou a kymácali by sme sa ako bóje v mori, okolo nás by vrešťali sirény, alebo to možno len v mojej hlave, možno si sirény len priložia prst na pery a to námorníci kričia, až im od samej rozkoše prasknú tamburíny a z uší vytečie pramienok krvi, ach, možno je sluch jediný zmysel, ktorý nemôže ostať pannou a zmysel života je jediný smer, ktorý sa nemení…

Azda by si ma zdvihol zo zeme ako hviezdicu a už neodhodil, možno by si ma však nechal vyschnúť a vystavil s ostatnými trofejami, aby na nás spoločne mlčky sadal prach.

Možno by sme spolu plávali a darúvali si slané bozky, možno by sme sa do seba zahryzli ako do hrubej knihy. Možno by sme sa milovali v objatí a možno v reťaziach, prekročili prah bolesti spolu, možno by sme zavýjali na Mesačnú sestru a možno by nám v tme svietili len oči. Možno by sme boli nebezpeční jeden pre druhého, možno by nás otrávil jed a možno nie, možno by sme sa spolu hojdali v tajnej záhrade v Svätých horách a spieval by nám Slávik Zbojník.

Možno by si vedel veštiť z korytnačieho panciera a možno by si lúskal rýmy ako iní orechy, v zuboch Luskáčika. Mala by som ťa na jazyku i pod ním, v čiarach na dlani vytetované tvoje slová i smiech, ktorý počuť z diaľky, keď odbíja poludnie; mala by som ťa v ústach a v pľúcach, hltala by som ťa zároveň so vzduchom, nemohla ťa v tom vzduchu polapiť. Hral by si mi na chrbtici ako na hrebeni, akým sa nikdy nečešem. Nepáčilo by sa ti, keby som zakryla nahotu tvojou košeľou, mal by si rád zvuk zubov hryzúcich do jablka.

Zadýchali by sme sa a vesmír by sa zadýchal tiež, oťaželi by mu dlane i viečka. Kolíska z myšlienok by nás uspala, prsty by sa nám preplietli ako steblá trávy, a nikdy, nikdy by sme neskameneli.

Reklamy

2 thoughts on “Impresia esencie

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s