Bolo niekedy nebo modrejšie než dnes?


(Yeah, my blood’s so mad feels like coagulatin’
I’m sitting here just contemplatin’)

Predstavchiang-mai-2012a, že si pred Tebou kľaknem (neslobodno k Tebe vystierať chodidlá) a pozriem sa hore, do Tvojej tváre, možno položím kvet na Tvoje lono, opäť raz si uvedomím, čo znamená tá póza, že sa nedotýkaš zeme len tak pre nič za nič a že ruku si nezdvihol na pozdrav, aby si mi zamával…tá predstava mi prináša pokoj.

Kľaknem si pred Tebou a asi sa ani na nič nebudem chcieť spýtať.

Kľaknem si pred Tebou, hoci v Teba neverím – kázal si nám pochybovať, nebol si to Ty, kto vytvoril dogmy, nežiadal si vieru.

Si cudzí a keď som Tvoje slová počula po prvý raz, boli mi odporné. Znechutene som zakrútila hlavou a v srdci som pocítila strach, strach z toho, že by som mohla túžiť po tomto – tomto – rúhaní.

Nepatrí sa hodiť narodeninový dar na zem pred darcu a opľuť a podupať ho…

(Don’t you understand what I’m tryin’ to say
Can’t you feel the fears I’m feelin’ today?)

(Barry McGuire, Eve of Destruction)

Kedysi mi ktosi s vážnou tvárou povedal: “Keď príde svetlo do lesa, pritiahne muchy.”

V tých rokoch som mala od svet(l)a ďaleko, plížila som sa pomedzi tmavé kúty (ak si neviete predstaviť, ako sa dá plížiť medzi kútami, asi ste v živote neboli dosť nešťastní) a tiene pod lampami boli mojím obľúbeným útočiskom. Bola som zmätená – som ja svetlo, či mucha?  pýtala som sa sama seba. Nenapadlo mi, že Líšky sa lesom plížia aj potme a je im to jedno. Chňap. A je to.

(Gimme a ticket for an aeroplane
I ain’t got time to take a fast train
Lonely days are gone, I’m a-goin’ home)

(The Box Tops, The Letter)

Mnoho ľudí sa bojí (pre mňa za mňa aj) o mňa a o moju bezpečnosť a tak sa nemusím trápiť, nesú strach namiesto mňa. Môžem kráčať s ľahko(vážno)sťou, pretože ma nič netlačí k zemi, nie teraz. Som im za to vďačná, hoci sa ma snažia prikovať pohľadmi na miesto. Ale to sa už nedá, žiadny strach nie je taký veľký, aby ma prinútil zabudnúť na sedemstoeurovú letenku. Napokon, ani Prometheus nevisel na tej skale večne. (Predpokladám, že dorastajúca pečeň sa mu veľmi zišla, keď išiel osláviť znovunadobudnutú slobodu.)

Mám adrenalínu na rozdávanie. Odkedy som nasadla do lietadla v smere Bangkok – Dubaj – Viedeň, plánovala som sa vrátiť. Hovorila som o tom celé mesiace každému, kto bol ochotný počúvať, napísala som desiatky článkov, ktoré sa aspoň okrajovo týkali (môjho) cestovania. Napriek tomu to niektorých prekvapilo.

Tento rok už to nie je krok do neznáma, je to jeden z mála návratov, ktoré sa (klopem na drevo) snáď podaria. Dúfam, že nájdem to, čo mi minule na letisku vypadlo z rúk, keď som utekala k bráne číslo 35, pretože objednaný minibus na letisko ma nevyzdvihol a prišla som o hodinu neskôr, než som chcela. (Celou cestou som si v duchu skúšala sformulovať čo najvhodnejší telefonát domov s oznámením, že ehm, zmeškala som lietadlo, ak ma chcete ešte vidieť, budete mi musieť poslať pár stoviek na novú letenku, lebo toto mi žiadna poistka nepreplatí, celé to bolo iba moja chyba…ten let som samozrejme stihla. Akurát na tom nie je ani štipka samozrejmosti.)

Chcela je však v tomto kontexte nepatričné slovo. V skutočnosti som na Suvarnabhúmí airport nijak extra ísť nechcela, ale…letenkový imperatív, o tom som už hovorila. Prečo vlastne stále robím veci, ktoré nechcem a urputne predstieram sama sebe a každému, kto sa namanie, že si robím, čo chcem? Som v podstate dobrá dcéra (= neberiem tvrdé drogy a nezarábam si prostitúciou), ale som vnútorne presvedčená, že som naničovatá a nevďačná. Moja sestra bola lepšie dieťa než ja, no napriek tomu vždy zlizla viac karhania než ja. Tiež si myslím, že to v živote dotiahne oveľa ďalej.

Robím to, čo nechcem, pretože som ešte neprišla na spôsob, ako to oddeliť od vecí, ktoré chcem, ktoré chcem tak bytostne, že sa za nimi driapem zubami-nechtami, že dupem a kričím, že si postavím hlavu.

Vo svojom živote by som však chcela trošku viac samoty. Priestor, ktorého dvere môžem otvoriť a začať spievať bez obáv, že ma niekto bude počuť. Priestor, v ktorom budem môcť tancovať na hudbu v mojej hlave (zatiaľ to robievam iba vo výťahoch).

A preto si s ľahkosťou vyhodím batoh na chrbát aj tento rok a budem hľadať sama seba v cudzích tvárach. Tohtoročná cesta bude ten výťah, v ktorom si bez obáv zatancujem, kým ma vyvezie o pár poschodí vyššie. Aj keď sa o pár mesiacov budem musieť vrátiť na prízemie.

(I can walk down the street, there’s no one there
Though the pavements are one huge crowd
I can drive down the road, my eyes don’t see,
Though my mind wants to cry out loud
I feel free, I feel free, I feel free…)

(Cream, I Feel Free)

Reklamy

4 thoughts on “Bolo niekedy nebo modrejšie než dnes?

  1. omfg, ty si vážne skoro nestihla lietadlo? o.O och, to by bol prúser!
    samotná cesta (akože keď cestuješ sama) je obrovská výzva, máš môj obdiv a požehnanie! :)

    • No hej. Z úplne blbého dôvodu. Na poslednú chvíľu som sa rozhodla, že nutne potrebujem doplniť suveníry zástavou s kolesom dharmy (aj mi tu visí nad hlavou), tak som sa vybrala hľadať obchod s chrámovými potrebami (či čo to bolo) a potom som nestíhala, sprchovať, pobaliť, rozlúčiť sa…ale na tom spote som bola asi len o tri minúty neskôr (a nikto nečaká, že thajský vodič príde celkom načas), problém bol, že tých minibusov tam parkovalo asi päť v dosť veľkých rozostupoch…no proste fail.

  2. akoze taky vazny clanok a tresnes do toho prometeovu pecen, skoro som zakapala od smiechu (no dobre tak ne, len som sa uchechtla, ale vies,v duchu sa valam po zemi, neviem nabrat dych a plieskam si stehnami po rukach).
    drzim ti palce na tvojej ceste, aby vsetko bolo tak ako ma byt, nech uz je to akokolvek. (asi som predsa len fatalista, hoci alibisticky, ale v tomto pripade si myslim ze je to vhodne).
    a ako si dosla na to ze som bola lepsie dieta?? podla mna ja som to lenivejsie, sak vlastna matka mi neustale opakuje ze je zazrak ze som skolu skoncila (pritom ja sa viac tvarim ze nic nerobim, nez by som to v skutocnosti nerobila, lebo obcas som prizdisrac a to ty nejsi!)
    ale s tym karhanim mas pravdu a bolo to absolutne nezasluzene! :DDD nooo…dobre dobre.
    a dobra dcera…ehm ehm. o tom sa budeme bavit neskor. ale inak vidis ake sme, sme im zdrhli, totiz ja som uz zdrhla a ty zdrhavas pravidelne, maj s nimi sucit predsa! =)

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s