Mistreated


Jedno dievčisko by už mohlo vedieť, že niekedy má držať piču. A nielen to. Dievčisko by malo vedieť, kedy ju má držať.

Ale nevie.

A potom príde moment, kedy sa usmieva – samoľúbo, samozrejme, ako inak! – kýva nôžkou v luxusnej sandálke a pohadzuje čerstvo ostrihanými vlasiskami – a niekto, koho vidí druhý raz v živote, ju dá dole, totálne dole, na chuderu.

Ale dievčisko sa nedá, jednu vec už sa naučilo; naprosto odzbrojujúca je jedine úprimnosť.

A tak sa usmeje ešte širšie, zaklipká vymaľovanými očami a reku, takto sa s dámou nehovorí, vraj či dotyčný vie, aké je dievčisko citlivé, ba priam precitlivelé, ako je teraz dotknuté. Ako bude doma plakať do vankúša. Nuž, dotyčný si to počne žehliť, isteže.

Dievčisko z toho naoko vykorčuľuje. Ale keď nastúpi do električky, ešte stále má pocit úbohej úbohosti. Zakýva cez okno, úsmev má nacvičený, napätie v lícnych svaloch, v perách, zdvihnúť kútiky, všetko tip-top.

Aj tak to však nie je dosť. Dievčisko si dobre uvedomuje, že sa správalo nevhodne, že odkrylo karty v nesprávny moment a že samo od seba naivne vbehlo do pasce. Krúti hlavou a vraví si, zase som za takú pičinu sprostú, nabudúce už budem držať hubu.

Ale dievčisko je len dievčisko. Niekedy si nepomôže.

A vyzeralo to na taký pekný večer.

Reklamy

2 thoughts on “Mistreated

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s