O riekach


(Pseudo)intelektuáli v kaviarňach múdro hľadia ponad rámiky okuliarok a vravia:

Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.

A pokývu hlavou. Chvíľu sa mlčí, potom sa prejde k iným klišé.

Je jedna rieka, ktorú nikdy neprebrodím. Kráčam popri nej a namáčam si v nej ruky, tvár, stojím v nej po kolená, niekedy po pás a zriedka sa ponorím pod hladinu. Plávam hore prúdom, dolu prúdom, kráčam k prameňu, odchádzam od nej, hľadám mosty či deltu…

Zaklopal na sklo a položil naň dlaň. Dotkli sme sa na okamih cez okno. Potom som potiahla západku a otvorila ho. Naposledy sme sa pobozkali, po tvári nám obom tieklo more emócií, vyslovili sme po stý raz tie isté sľuby. Vodič nastúpil, kolesá minibusu sa rozbehli a behom pár sekúnd sme sa od seba vzdialili viac než kedykoľvek za posledné mesiace.

Nasadila som si veľké okuliare, aby som zakryla červené oči. Na zemi medzi kolenami som mala tašku s jedlom. V ten deň som do úst nedokázala vložiť jediné sústo, mala som príliš silné bolesti.

Túto situáciu som už raz zažila v opačnom garde. Ostala som vtedy stáť na parkovisku, po tvári mi tiekli slzy a v nádeji, že sa nerozsypem na črepiny, som objímala sama seba.

Niekedy prebrodíme rieku, len aby sme neskôr prišli na kraj sveta a namočili si nohy do vôd oceánu.

A oceán je len jeden.

Reklamy

3 thoughts on “O riekach

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s