Koniec dovolenky


1.

Počnúc dneškom som definitívne naspäť v realite. Tak som sa nasrala, že akýkoľvek predĺžený pobyt v ružovom podovolenkove je nemožný. Prečo si niektorí ľudia vôbec nevážia môj čas? Na kieho elementa si so mnou moja učiteľka spevu dohodne stretnutie na presný čas, keď napokon vysvitne, že spievať sa nebude, veď ona má vtedy “samozrejme” iných žiakov a len si mám vyzdvihnúť šek? To si vážne myslí, že premárniť hodinu cestovaním kvôli vyzdvihnutiu šeku (čo som mohla urobiť na prvej hodine!!!) mi nevadí?

Nadávala som ešte aspoň štyri hodiny a to s takou vervou, že som sa zabudla pri počítači a meškala na dohodnuté stretnutie s kamarátkou. Potom som si s ňou ponadávala na chlapov (je čerstvo rozídená a moji bývalí sú zbierka exotov, takže ku (takmer) každej situácii mám naporúdzi historku) a to ma upokojilo. Uf, toľko vzruchov za jeden deň je na mňa priveľa, teraz kvôli adrenalínu nezaspím.

2.

Ako decko som chodievala so sestrou a bratrancom na prázdniny k babke. Raňajkúvali sme spravidla hrianku s bambinom, salámom, syrom a kečupom. Nikdy v živote som lepšie hrianky nejedla a žiadne hrianky tak už neskôr nechutili. Bratranec je dnes ženatý, sestra na nemeckej a zo mňa je šialený part-time cestovateľ. A ešte včera sme spolu stavali bunker z dosák.

3.

Išla som včera cez mesto, od zimy mi bolo na zvracanie a ľudia na mňa čumeli, až som si hovorila, či nebodaj vidia niečo, čo mi ráno v zrkadle uniklo. Potom som si uvedomila, že to je ten môj výstredný klobúk. Dnes si už nie som taká istá, čumia aj bez klobúku. No čo je?! Už nie som v Kambodži, aby som fungovala ako miestna atrakcia, malé dievčatká túžili vyzerať ako ja a chlapci sa so mnou chceli odfotiť…

4.

Dokola počúvam (najmä od drahej matky), ako vyzerám vyčerpaná a zničená a ako ma tá choroba zomlela. Ja som spokojná, že som trochu schudla – a ona by mala byť tiež, lebo to je jej hlavná pripomienka už od môjho detstva, akoby vám dobrá postava mala nejako extra dopomôcť ku šťastiu (no môj nový Novio mi niekoľkokrát denne hovoril, že má rád moje brucho a vôbec, moje všetko, tak čo. možno to je niekomu čudné, ale aj ja mám rada jeho brucho. málokedy som mala chlapa celkom bez brucha a na tom jeho sa mi dobre leží.), čo samozrejme nedopomôže. Ale veď dobre, o tom tu už bola reč a tak si myslím, že moje brucho nikoho nezaujíma, ani mňa už veľmi nie. Ale posťažovala som sa svojmu žiakovi, že čo ja za to môžem, že vyzerám, ako vyzerám – a on sa zasmial a vraj že:

“Veď si nebola na pláži v Chorvátsku…”

Tak je to. Dovolenka v Kambodži je na človeku vidno akosi inak než opálenie.

5.

Ježiš voľakedy do Jeruzalema vošiel na somárovi a pod palmovými listami. Mňa nič také doma nevítalo, len hŕba e-mailov, nutnosť telefonovať rôznym ľuďom a doriešiť chatrné zdravie. Ale nebojte sa, pečeň, obličky aj inšie sú v suchu, keď ich bude treba predať, aby bolo na živobytie, sú v dobrom stave!

6.

Spávam s guličkou na hranie pod vankúšom a hlavu mám v smútku. Que voy hacer, je ne sais plus.

Reklamy

2 thoughts on “Koniec dovolenky

  1. 1.jezisi, toto aj mna dokaze tak nasrat!!! Co serem volny cas?! Ja take mam teraz cely tyzden z hodiny na hodinu, zo skoly na skolu len aby som sa osobne zahlasila na predmety, lebo inak sa neda..
    2.boze, ani mi nehovor, rastieme jak z vody :/ mne dnes lekarka ze: “ale za cjvilu iz budes chcet mat dieta…” PREBOHA VED SAMA SOM ESTE DIETA! :D
    3.daj fotku klobuka!!! :D
    6.ako presne sa da hrat s gulickou na hranie?

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s