Čistka sentimentálnych upomienok


Včera som sa pustila do upratovania, lepšie povedané, čistenia stolu. Po troch mesiacoch mojej neprítomnosti na ňom bolo okrem tristo listov z univerzity a od banky aj značné množstvo mŕtveho hmyzu. (Deratizéra som našťastie volať nemusela.)

Okrem toho, že som vyšmarila stoh papierov, sprostostí a chytačov prachu (keď som ten smeťosáčok niesla dnes ráno do kontajnera, bol taký ťažký, že sa roztrhli tri šnúrky zo štyroch a musela som ho vziať do náručia…ech), vzala som útokom aj krabicu plnú upomienok na bývalých.

Pred pár mesiacmi som o tom hovorila s K.; reku, ako preťať väzby s niekým, koho ste strašne milovali, ale už ho proste vo svojom živote nechcete?

“Vyjeb to VŠETKO,” poradila mi vtedy ožratým tónom.

Otáľala som s tým; ako prvý som vyjebala narodeninový darček od jedného magora. (Bola na ňom jeho fotka. S vyplazeným jazykom. Obzvlášť negustiózna. On bol celkovo negustiózny. Chcela by som povedať, že neviem, prečo som si s ním vtedy vôbec začala, alebo že som bola opitá (to som vlastne bola), alebo pomýlená, ale pravda je taká, že som mala apatické obdobie a on ma uháňal dovtedy, kým som nepovedala: “Ježiši, no dobre.” A potom sa správal ako hulvát. Počujte, rada nad zlato, nezačínajte si s buranmi.) Ale na tom mi nezáležalo – onen darček som hneď po obdržaní (to už sme boli dva dni rozídení) so zasmiatím strčila do vrecka a neskôr doma do krabice s upomienkami od rôznych známostí, s takým pocitom trápnosti, že sa mi bridilo sa naň čo len pozrieť. Zrkadielko s jeho vlastnou fotkou, no ďakujem. Okrem toho, že zrkadielok mám plný šuflík, bol to len ďalší príznak samoľúbosti a egoizmu, ktorými ten trpák bohato oplýval.

Ale ľúbostné listy od Bývalého…to je niečo iné. Sprevádzal ich v niečom podobný pocit trápnosti, ale aj veľa bolestného uvedomenia si, ako som sa zmýlila. Lenže prestať niekoho milovať, keď už ste raz s tým začali, sa veľmi nedá, aj keď sa ho rozhodnete nadobro vyškrtnúť zo svojho života, respektíve on vás. Niežeby mi chýbal, alebo som s ním chcela byť, ale stále dúfam, že sa má dobre. Chápete. Nie? No, počkajte si, aj vás to raz zomelie.

Okrem toho, teraz milujem Novia. (Pri káve s KL som spravila komplexné porovnanie a Bývalý z toho vyšiel neslávne.) A tie listy tu sedeli v krabici a mlčky boli. Aj keď som ich nemala na očiach, ich prítomnosť sa šírila izbou ako nejaká hniloba. Hej, ja viem, milostné listy si človek má nechať na pamiatku, alebo ich spáliť. Ale čo.

Vyjebala som ich.

Konečne tu mám čisto. A dúfam, že aj v hlave.

Reklamy

6 thoughts on “Čistka sentimentálnych upomienok

  1. Ja by som na to asi kaslala. Teda myslim, ze by som tie veci nevyjebala. Asi by som ich dala niekam na povalu k starej mame a ked raz budem mat 60 rokov, mohla by som sa na tom vsetkom zasmiat. Ale kazdopadne, prajem ti vela stastia k pomyselnemu “novemu zaciatku” :)

  2. Každý deň v robote pijem z šálky, ktorú mi venovala levica, s ktorou sme sa rozišli pred 13 rokmi. Misku na ovocie mám od ďalšej, minule som pri upratovaní narazil na levicie listy z neskorej puberty. Je to úplne v pohode. Hmatateľné pripomienky toho pekného, aj keď sa to potom posralo.

  3. Och boze, tohto sa ja strasne bojim a zatial na to nemam.. Domonca mam aj krabicu s MOJIMI vecami co som dala jemu, lebo mi ich on vratil. Ja tie veci asi rozdam :) Uz som kamaratke dala pohar,z ktoreho akoze pijaval A, mne je to luto vyhodit ked som.uz za to zaplatila :D ale, GRATULUJEM!!! :)

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s