Chladné etudy


Diár sa mi rýchlo plní termínmi odovzdania seminárnych prác, výcucov a précisov. Išla som spať o desiatej a napriek tomu som ukážkovo zaspala do školy, vstala som bez nálady a rezignovane dožula raňajky desať minút pred začiatkom prednášky. (Som pristará na to, aby som trápila svoj žalúdok ako voľakedy.) Meškala som tridsať minút a ani mi to nebolo ľúto.

Včera sme telefonovali šesť hodín, dnes ma režú oči. V posteli sa rada rozprávam a vzrušuje ma už len pomyslenie naňho;  z linajok v chate sa mi rozbúchalo srdce a mala som ruku v nohavičkách podstatne skôr než on. Vedľa nás neho na druhej posteli sedel nemecký couchsurfer a nepozeral sa.

“Je veľmi tolerantný,” povedal Novio, “lebo nemá inú možnosť.”

Potom, čo sme sa pomilovali cez skype a obaja sa zviezli na hrebeni vlny, som sa škaredo rozvzlykala, ani neviem, či ma počul štikútať, pretože mikrofón nám sústavne vypadáva kvôli zlému signálu a nič nepovedal, len neskôr toľko, že minule aj on plakal, keď o mne rozprával onomu couchsurferovi v krčme, kde sa mu všetky ženy zdali nudné a naničovaté.

V pondelok mi prominentný klient tresol dvermi, samozrejme iba obrazne povedané, pretože to boli dvere zasúvacie.

“Jeb naňho, je to kokot, čo si neváži tvoju prácu,” povedala LH, za ktorou som sa prišla plačky posťažovať. Nezmohla som sa ani na to, aby som si dala obed a ešte aj dnes sa cítim ako najväčší idiot pod slnkom, až na to, že je zamračené, čo mi veľmi nepridáva.

Celý deň som bola v škole, iba cez obed som si dala pivo s LL a prebrala novinky za posledné tri-štyri mesiace.

“Ja nie som nijak extra žiarlivá,” odpovedala som na otázku, “a nepýtam sa.”

Domov som sa neponáhľala, lebo ten, čo by som chcela, aby na mňa čakal, je osemtisíc kilometrov ďaleko a namiesto neho je v tejto krajine len hmla, no minuli sa mi vreckovky a bolo mi zima na nohy a tak som už len z úcty k svojim ľadvinám zaliezla do električky. Ledva som mala energiu vystrúhať úsmev na dedka v šviháckom obleku, ktorý vystupoval na mojej zastávke. Dúfam, že mu z toho neostalo smutno. (Mne áno.)

Som žalostná a môje emocionálne prežívanie je súborom “neviem” a “je mi to ľúto”.

Moje myšlienky sú banálne.

Bielu sviečku do bieleho svietnika som si zapálila bielym zapaľovačom s logom slovenskej speváčky, ktorý mi v nedeľu daroval bledý fínsky gitarista. V Číne je biela farba smútku. (Ale to vy dávno viete.) Na tom zapaľovači je napísané:

“fuck it…la-la-la”

Reklamy

3 thoughts on “Chladné etudy

  1. och och ňuňuňu, zlatunká, malinká! o chvíľu budem vyplakávať aj ja :/ som s tebou!!! :(
    a…ja sa ti ozvem, len teraz vážne nestíham, nejak sa mi všetko sype a nemám čas si ani nalakovať nechty a oholiť sa!!! takže… ozvem sa :///

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s