Pseudodepresívna


I need to see a friend tonight
Or see the people in a bar
I wish they could not see me at all
How I wish I could describe their pain
Or my pain

(Tango With Lions – In a Bar)
——-
Ani to nečítajte, radšej si pustite pesničku, lebo dnes som zase trápna.
——-

Sedím v posteli a revem. Potom chvíľu nič necítim a potom zase revem. Na chuderu. Bolí ma brucho, krúti sa mi hlava, mám triašku a vo Vietname je pol piatej ráno.

Môj Novio na mňa nemá čas, najprv bol dva týždne od rána do večera v škole, potom chorý a teraz u neho bývajú nejakí dvaja Nemci, pred ktorými z neznámych dôvodov nechce telefonovať. Na moje dlhé správy plné otázok reaguje tak, že na otázky vôbec neodpovie (nemyslite si, pýtam sa úplne normálne veci, ako v liste alebo čo) a radšej mi tristo krát napíše, že ma miluje. Nuž dobre, veď ja tiež, ale aj by ma zaujímalo, ako sa má a čo robí, o čom rozmýšľa, kde bol, čo videl, či už mu je lepšie a či už nekašle krv. Prečo mi nič z toho nepovie, keď sa na to pýtam? A možno to niekomu vyčítať?

Píšem mu a vidím, že to vidí, facebook je odrb. Neodpisuje. Ani slovo. Ja viem, že je noc a že normálni ľudia spia. Aj že je unavený. Aj že má návštevu. Ale poslať jednu vetu by snáď zvládol, či nie?

Nemám sa s kým rozprávať. Konverzácie s ľuďmi, s ktorými sa stretávam, sa väčšinou točia okolo práce a školy. Oboch mám veľa. Nie som si ani istá, či sa chcem s niekým rozprávať. Aj ostatní ľudia majú problémy, s ktorými im neviem pomôcť. Počúvam ich a cítim sa trápne, lebo nemám žiadnu múdru vetu, ktorou by som im uľahčila život.

Nie som kreatívna, nie som originálna, len som schopná kopírovať a parafrázovať. Ale na to nemám náladu.

Múdrych rád a uštipačných poznámok iných ľudí mám plné zuby. Aj vyčítavých “nič sa nedeje” správ. Mám chuť celý svet poslať do piče, alebo ho objať, ani v tomto sa neviem rozhodnúť a…to je vlastne všetko.

Je mi prázdno.

Bojím sa.

Nie som dobrá, nie som láskavá a nie som múdra. Dnes nevládzem.

Som viditeľný človek s neviditeľnými myšlienkami. Nie som si istá, či by to naopak bolo lepšie.

Som relativista. Na ničom z toho, čo hovorím, nezáleží. Nič z toho, čo hovorím, nemá váhu. Slová odletia ako perie vtáka Anzú.

Starí aztécki filozofi tvrdili, že jediné, čo má v živote zmysel, je umenie, pretože len to pretrvá. Mali pravdu.

Ale ja nie som umelec. Ja len potrebujem objať. Čo by sa stalo, keby som sa nevrátila z Indie? Prečo som sa vrátila z Kambodže?

——-

Update: len čo som postla tento článok, napísal mi. Ako to len vedia…?

Reklamy

2 thoughts on “Pseudodepresívna

  1. Super depresívna pesnička, presne takú teraz potrebujem :D Hm… ja si to vezmem zo subjektívneho depka-pohľadu: ja ľuďom tiež neodpisujem, (našťastie nevidia, že som si to prečítala :D) lebo kvoli zdraviu nemám chuť komunikovať s NIKÝM :O
    Áno, poslať celý svet dopiče, áno!!! NO veď inak budúci týždeň môžme dať rande-vouz, ak by si mala čas :) A ja ťa kľudne objímem :)

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s