Fragmenty X


“Dnes si obzvlášť krásna.”

“Čo ja viem, necítim sa dnes bohvieako nádherne.”

“Ale ako na teba svieti svetlo a máš strašne modré oči.”

“Hm. Ďakujem.”

“Neovuluješ náhodou?”

* * *

(Setting: Maľujem sa pred zrkadlom v kúpeľni a skypujem – notebook mám na parapete.)

“Môže byť?”

“Ehm…ja nemám rád make up. A páčiš sa mi bez make upu.”

“Nie je to dobre?”

“Je to dobre, ale ja to nemám rád. Hnusne to chutí.”

“Ale to je teraz jedno, ako to chutí, ide o to, akoto vyzerá. Čo ten rúž?”

“No…ja neviem…vždy vyzeráš dobre…”

“Mám si ho dať dole?”

“To som nepovedal, len, ja…si krásna ako vždy. Ale s make upom vyzeráš staršia.”

“Aha. No ja sa maľujem, keď idem do práce a musím sa obliecť slušne. To vyzerá čudne, keď je to bez make upu.”

“To sa mi asi preto zdá, lebo v Kolumbii ženy nosia strašne veľa make upu. Tak ja neviem…”

“Vieš čo? Teraz mám pocit, že by som sa mala odmaľovať.”

“Ale nie, to som nemyslel tak…”

“Ja asi nejdem do tej školy.”

Smeje sa. “Ty sa tak dlho chystáš a keď už si hotová, tak tam nejdeš?”

“Nechce sa mi. Chcem sa s tebou radšej rozprávať.”

Pravda je taká, že si nie som istá, či ten make up fakt nevyzerá čudne.

* * *

Čítam podmienky na udelenie víza do Schengenu. Sťažka ich prekladám do angličtiny; doklady, letenky, rezervácie hotelu, účel cesty, pozývacie listy, poistka, poplatky, výpis z účtu, doklad o pravidelnom príjme za posledných 6 – 12 mesiacov, preukázateľný dostatok prostriedkov na pobyt. V prepočte 5000 euro. (Čistá buzerácia.)

“Mi amor, oni mi tie víza nedajú. Iliane trvalo pol roka, kým ich dostala a mala tých 5000 na účte a aj tak jej to zamietli. A ona mala frajera v Nemecku a mala od neho pozývací list aj všetko. Proste ich nedostanem. Nikto nechce Kolumbijčanov v Európe, nás nikde nechcú.”

“To nie je o Kolumbijčanoch.”

“Tak cudzincov. Skurvená Európska únia…”

“…”

“Nemám šancu, mám na letenky a nejako naškrabem na víza, môžem si požičať niečo od priateľov, ale 5000 mi nikto nepožičia, to je non sens, to nedám.”

“Ukludni sa, toto nikam nevedie. Nejako to vymyslíme. Tak alebo onak…”

“Nedajú mi to. A ja ťa potrebujem. Ja chcem byť s tebou. Ani veľmi nemám rád Vietnam. Nepáči sa mi toto mesto, odkedy som tu, mám samé problémy…index znečistenia vzduchu je dnes 250, chápeš, nedá sa tu ani dýchať, chcem ísť za tebou do Európy a najlepšie hneď, kašlem na to, že som zaplatil školné.”

(V Bratislave je ten index 42. Novio dostal zápal pľúc, len čo prišiel do Hanoja.)

“Počkaj no veď, toto nám teraz nepomôže. Musíme byť praktickí a nejako to oné, totok.”

“Ale ja tie víza nedostanem.”

“Ja viem. A čo teraz, to ma prestaneš milovať, keď tu nebudeš presne 3. marca, ako si si naplánoval?”

“Nie, ja ťa nikdy neprestanem milovať.”

“Tak potom čo? Nejako to urobíme. …no…ja nemám také konexie diplomatické, aby som toto vyriešila a nemám ani 5000 euro…”

“Nikto nemá 5000 euro.”

Mlčíme. Ani ja neverím, že tie víza dostane. Spomeniem si na svojho bývalého, ktorý ma v Bratislave navštívil dva krát. Myslím na to, ako som sa tešila, že spolu cez leto prejdeme pešo cez Slovensko, ktoré som nikdy neprecestovala. Myslím na stav slovenskej vedy a na svoje vzdelanie. Myslím na svoje možnosti. Myslím na svoje zdravie. Myslím na svoju rodinu. Myslím na “správne rozhodnutia” a “priority”.

“Keď to nejde týmto smerom, pôjde to opačným.”

“Čo tým myslíš? Prídeš do Vietnamu?”

“To sotva, načo. Ale ja nepotrebujem víza do Kolumbie, dostanem 180 dní. A aj tak potrebujeme nejaké normálne riešenie, lebo víza sem by si tiež dostal maximálne na tri mesiace.”

“Mi amor, ty si z Európy, ty môžeš ísť hocikam.”

“Hej. Dá sa u vás študovať po anglicky?”

“Jasné! My máme výborné univerzity. A dá sa tu ľahko dostať štipendium. A mohla by si učiť angličtinu a francúzštinu.”

“Tak, myslím, že to by riešilo našu situáciu. Môžem prerušiť štúdium tu a skúsiť to tam. Ak to nepôjde, môžem sa vrátiť. Ale vieš…moja rodina ťa bude nenávidieť, ak kvôli tebe nedoštudujem. Moja mama kladie vzdelanie na prvé miesto.”

Moji rodičia pravdepodobne vyletia z kože. Prvú reakciu tipujem na: “Ty si sa ZBLÁZNILA?” Odpoveď znie áno.

“Nie vždy majú rodičia pravdu. Doštuduješ…kúpim ti letenku a vybavím ti štipendium. Doma si viem nájsť prácu…a tiež tam môžem doštudovať. A mám v Bogote byt, máme kde bývať. Prenajímal som ho, aby som mohol posielať peniaze môjmu dedkovi, ale… A je pekný, dosť veľký, dvojposchodový.”

Myslím, že tie dve poschodia som zle rozumela. Moja španielčina je predsa len slabá.

“A naučíš sa perfektne po španielsky, za mesiac to budeš mať.”

“Za mesiac asi nie. Ale tak za rok…”

“Chcem s tebou niečo vybudovať. Chcem s tebou mať rodinu.”

Pozeráme sa na seba a ja premýšľam o tom, či je to možné a či je to plauzibilné. Napokon, čo sa tak môže stať? Môžem “stratiť” pár mesiacov či rokov. Ale napokon…nechcela som už dlho odísť do zahraničia? Nehovorím si už tri mesiace, že som mala ostať v Kambodži? Nezúfam si nad tým, že som nešla študovať do zahraničia? Nebanujem za mojím Noviom? A aj keby nám to nevyšlo, bola by to skúsenosť. Kultúrna, jazyková, životná.

Moji úbohí rodičia z toho zrejme ošedivejú.

Ale nie vždy je dobrý nápad dať na dobré rady.

Reklamy

One thought on “Fragmenty X

  1. uf chudaci, uz teraz ich lutujem, hen co sme im vykonali. akosi zacinam mat vycitky svedomia ze som sa zdekovala a ked odides aj ty, ostanu sami a mama este aj ten byt kupila ze pre nas…och boze, akosi mi to prislo luto (teraz dufam ze som v tebe nevyvolala nejake zle pocity, to su len moje).
    odhliadnuc od toho si myslim ze ist do kolumbie je POPICI napad a keby to nevyslo tak sa proste vratis. chod do toho. pozri kolko mas moznosti. ak by si ale sla do ameriky a ne za nim, mozno to budes do smrti lutovat. na druhej strane pochybujem ze sa da do smrti lutovat neist do ameriky. (tam je akosi jednoduchsie sa dostat…a bogota je popiciiii!) posles mi medvidka? :D

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s