White Room Story


I sing the body electric,
I sing the body electric, baby.
I sing the body electric,
Sing the body electric,
I’m on fire…

(Lana Del Rey, Body Electric)

Bangkok

V ten deň ma Novio udrel do hlavy dvermi od kufru na taxíku a niekoľko hodín sme strávili sediac v parku, ja som si pridržiavala ľad v sáčku v rohu čela, pred očami som mala hviezdičky a uvažovala som o otrasoch mozgu.

Novio diskutoval o biznise s K. a ja som mlčala, pretože som nechcela byť za hlúpu. Po niekoľkých hodinách sa K. zdvihol a vzal si taxík domov. My sme vyšli po schodoch luxusného nájomného domu – E. sa stále neobjavoval, takže pôvodný plán prespať uňho dostával trhliny. Skusmo som stlačila kľučku bytu. Otvorené.

“Ty si génius,” povedal mi.

Nepomyslela som si nič. Bola som tu a teraz v jedinom bode a ten bod bolo miesto, kde sa moja lebka plánovala rozskočiť.

O pár minút sme si už nahí prepletali končatiny v bielej izbe.

Odrazu Novio vyskočil; v zámku zaštrngali kľúče.

“E. už je tu!” povedal a rýchlo na seba začal hádzať šaty. Lenivo som sa prikryla plachtou a čakala. Hlasy v kuchyni nezneli ako priateľské privítanie. Obliekla som sa a pokúsila som sa šarmatne sa vynoriť z izby.

Novio v kuchyni vysvetľoval majiteľovi bytu, čo tam robíme. Netuším, ako docielil, že nás nevyrazil aj s dverami; ale Novio to s ľuďmi vedel. Perfektne za každých okolností. Majiteľ niekam odišiel a my sme sa vrátili do postele. O desať minút opäť zaštrkotal odomykaný zámok a my, opäť nahí, sme sa zase museli chvatne obliekať. Tentokrát to bol E. a za ním majiteľ bytu so zmluvou. E. nevyzeral prekvapený, že ma vidí. E. vo všeobecnosti nebol človek, ktorý by dával prekvapenie najavo. Alebo hocičo iné. E. bol pozorovateľ, vždy prívetivý a slušný, no hoci to bol Noviov priateľ z viacerých ciest, nemala som z neho príliš dobrý pocit. Bolo to niečo v jeho očiach, akoby kalkuloval a odhadoval, čo na vás platí. Znervózňoval ma, no Noviovi som to nikdy nepovedala. Napokon, E. ma nechal bývať v byte, ktorý prenajal a sám zaplatil a na nič sa nepýtal. Mohla som sa na niečo sťažovať?

“You´re his friend, so you´re my friend as well,” povedal.

Začalo mi dochádzať, že Novio má toho za sebou o dosť viac než ja.

* * *

Muži pozorne sledovali, ako pripravujem mäso na panvici. Vysvetlila som E., že najprv musí rozohriať trochu oleja, kúsky mäsa osmahnúť a potom podliať trochou vody. Usmieval sa a vyzeral zvedavý, akoby to nikdy nevidel. V živote nepripravoval mäso na panvici. Pokrčila som plecami a smiala som sa na jeho obdivných poznámkach.

Najedli sme sa a vypili fľašu whiskey a potom sme si zapálili.

Odrazu som sa cítila unavená. Moje ruky boli tak ťažké, že som ich neudržala na stole ani v lone. Podchvíľou som sa zasmiala a udržovala som zdvorilú konverzáciu, hoci som nebola príliš uvoľnená – bolela ma hlava, všetko sa mi točilo a kým E. bol príjemný, hoci mierne podozrivý (ale napokon, mnohí Aziati sa tak správajú, možno sú to len črty ich tváre, či mimika), jeho obchodný partner bol vyslovený hlupák. V nasledujúcich dňoch to mnohokrát potvrdil.

* * *

Novio ma uložil do postele a kým odišiel do kuchyne, hladil ma po chrbte a po rukách. Dostala som triašku. Necítila som sa vyslovene zle, no niečo so mnou nebolo v poriadku. Zuby mi cvakali a po celej koži som cítila modrý ľadový oheň. Podlhovastné kryštáliky sa vlnili ako morské riasy a chladili a jemne štipkali moju pokožku.

To bolo celkom príjemné a ja som sa smiala, no Novio mi neskôr povedal, že sa vtedy obával o moje mentálne zdravie. Nikdy som pred ním neskrývala svoje myšlienky, rozhodne nie tie, ktoré by poukazovali na odchýlky v mojom myslení a cítení, takže ma veľmi prekvapilo, keď mi po niekoľkých mesiacoch povedal, že si až neskôr uvedomil, že som šialená a že ho to svojím spôsobom vydesilo.

Bratislava / Hanoi

“Nie je to tak,” povedala som mu na to, “ja som veľmi racionálny človek. Ale aj tak, svoje šialenstvo si hýčkam. Mám to rada. Tie stavy, keď cítim chvenie v koži a v pľúcach a nemusím preto nič urobiť, príde a odíde to, kedy chce. Viem sa ovládať.”

Napokon, milujem ho aj preto, že moje šialenstvo kultivuje a rozvíja smerom, ktorý sa mi páči. Páči sa mi kĺzať sa po vlnách pocitov, ktoré prichádzajú samé od seba. Páči sa mi, ako ma drží v objatí a ako mi elektrizuje koža pod jeho dotykom a ako sa moja myseľ roztápa. Páči sa mi, ako sa ma pýta, čo cítim a ako presne to prebieha. Páči sa mi, ako vysoko sa spolu vieme dostať.

Páči sa mi experimentovať s mojím vedomím. Niekedy premýšľam, či sa jedného dňa celkom neroztrieštim na kvapky dažďa…vtedy je dobré mať pri sebe niekoho, kto dokáže byť mojou formou a udržať ma v celku. L. je taký človek, no či je taký aj Novio, uvidím až časom.

Bangkok

Postupne modrý oheň prestal byť príjemný. Triasla som sa a svaly sa mi sťahovali nezávisle na mojej vôli. Začala som sa báť.

“Estas cruzada,” povedal mi. Nefajči už na alkohol. “Neboj sa, som s tebou.”

To bolo prvý krát, čo sa o mňa Novio postaral, ako bolo treba. Držal ma a hovoril so mnou, kým som nezaspala.

* * *

Na druhý deň sme sa milovali v bielej izbe, v bielych prikrývkach, oproti zrkadlu. Páčilo sa mi pozerať sa striedavo do mojich vlastných a do jeho očí a vidieť nás zo všetkých uhlov. Objímali sme sa a smiali a Novio rukou zavadil o moje opuchnuté čelo. Bolelo ma ako čert.

“Why do you hurt me all the time?”

“Because I love you.”

Také bolo naše prvé ľúbim ťa.

Reklamy

5 thoughts on “White Room Story

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s