She won´t let you fly, but she might let you sing.


Povedala som “TO” mame.

Spýtala sa ma, či si nekúpime klubovú kartu do kina na budúci rok a ja som sa nezmohla na nič lepšie. Jednoducho som nemohla klamať, beztak ma žiadna dobrá výhovorka nenapadla. Rekcia bola podľa očakávania, odmietavá.

“Mami, ja asi pôjdem do Kolumbie,” hovorím s pohľadom upreným do neznáma a v duchu dodávam, nie asi, ale určite.

“KEDY?”

“Začiatkom apríla.”

“Tatovi si už o tom hovorila?”

“Nie, ja som vám to chcela povedať až po Vianociach, ale keď sa pýtaš na ten preukaz…”

“Líštička, ja si myslím, že to rozhodne nie je dobrý nápad,” hovorí tónom, ktorý naznačuje, že zdrobnenina môjho mena má slúžiť na zdôraznenie môjho postavenia. Dcéra, neopováž sa! Lenže časy, kedy som si nedovolila urobiť veci, s ktorými moji rodičia nesúhlasili, sú už preč. Vale, poslušnosť!

“A čo škola? Je to nebezpečná krajina…a čo si vôbec myslíš, že tam budeš robiť?”

“Učiť angličtinu a francúzštinu.”

“Jasné, lebo ty ani nie si native speaker…tam môžeš učiť tak akurát slovenčinu.”

“No a čo, Noviov kamoš z Rakúska tam tiež učí angličtinu, tak čo. A študovať môžem aj tam. Naše vzdelanie aj tak stojí za starú botu…”

“Líštička, ja s tým nesúhlasím,” krúti hlavou a mračí sa, “aspoň si dokonči školu…a prečo nepríde on sem?”

“Oni mi ho sem nepustia, s tými vízovými podmienkami…a ja tu nechcem teraz trčať ešte rok a pol, kým sa najbližšie uvidíme.”

“To je také prísne? …načo je to potom všetko dobré? Načo potom robíš veci, čo ťa bavia? Načo ideš do Indie? Všetko zahodíš…aké tam máš možnosti?”

“Ale čo zahodím? A aké mám tu možnosti? Kde tu môžem robiť? Tu sa nedá robiť veda a nedá sa tu žiť z toho…a tu ma tiež nikde nezamestnajú…tak to mám zajedno, aspoň budeme spolu.”

Krúti hlavou.

“On je pre mňa dôležitejší, než dokončiť nejaké štúdium na bratislavskej Filozofickej fakulte.”

S tým, že kopa mojich spolužiakov načas vypadla do zahraničia a žiadny z nich si neťažkal, že mali radšej ostať doma a pekne poporiadku doštudovať, už nestihnem vyrukovať, pretože sa otočí a odíde z izby. Povie mi už len:

“Ešte sa o tom porozprávame.”

Napokon však so mnou zájde do kina (na Lore) a večer sa veselo bavíme, tvárime sa, že sa nič nedeje.

“Moja španielčinárka ma dnes pochválila a povedala, že kým odídem, ešte ma naučí všetky časy, aby som to už vedela. Inak keby si sa chcela učiť po španielsky,” nadškrtnem, lebo moja mama často hovorieva, že by si pridala ešte nejaký jazyk, “ona je fakt super.”

“Necháš mi ju tu?” povie ľahkým tónom, ale potom si uvedomí, že vlastne zastáva nesúhlasný postoj a zachmúrene dodá: “Ale ja s tým nesúhlasím, to ešte preberieme.”

Kúpi dva lístky, ale preukaz Filmového klubu si vypýta len jeden, bez toho, že by sa na mňa spýtavo pozrela.

Adaptabilnosť som zrejme zdedila po nej.

Reklamy

2 thoughts on “She won´t let you fly, but she might let you sing.

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s