I write.


Pravdepodobnosť, že sa stretnú dve nuly, nie je práve vysoká. (To tvrdím napriek tomu, že o počítaní pravdepodobnosti viem hovno.) Novio tvrdí, že keď opakuješ, že sa niečo stane, znižuješ tým pravdepodobnosť, že sa to udeje naozaj. Asi na tom niečo bude, pretože už mesiac chodil celý nervózny, že nám zvolia za prezidentu ďalšieho fašistu (žiadna sranda, je tu kopa nasprejovaných hákáčov…jeden by neveril, že miešanci môžu veriť takej blbej teórii) a hovoril to pri každej príležitosti. Novio je vášnivý matematik (ehm) a o tejto pravdepodobnostnej slučke dobre vedel. Fašista prehral, my sme si vydýchli, z krajiny zatiaľ neutekáme. (To nie som akože ironická hyperbola, to akože vážne, hrozila vojna. S Venezuelou, s Ekvádorom, prípadne občianska. A pracovné nedele tiež hrozili!)

A ja? Som nula. RH+. Novio je 0 rh-. To je náhodička, čo?

Inak vody plynú pomaly; ročné obdobia sa nemenia, pretože tu nič také nie je. Menia sa moje levely hormónov. Prvý mesiac na antikoncepcii som preplakala, druhý premelanchóliovala a tretí sa konečne začínam zase cítiť ako to staré dobré ja, ktoré vám tak chýbalo. Niežeby som nemala čas písať, lebo čas v skutočnosti neexistuje a tak ho má každý toľko, koľko si sám dopraje, ale viac ma zaujímali iné veci – pusinkovanie, posielanie životopisov, venčenie psa a gazdovanie.

Kolumbijská strava je mastná a ťažká, ale my žereme samé zeleniny – ibaže večer, lebo keďže muž chodí z práce za tmy, milujúca žena čaká so starostlivo pripraveným pokrmom a vyleštenými podlahami. (Muž pre zmenu vstáva ráno a pripravuje žene sandwich a jabĺčko na obed, prípadne praženicu na raňajky a keďže ho pred nedávnom vypeskovala, aj riady umýva a kuchyňu čistí. Teda, do určitej miery. Na sporák ešte nedošlo.) Každopádne výsledok večerných lukulských hodov je ten, že nám rastú bruchá a druhé brady. Keďže ani jednému z nás nikdy netrčali lakte a kolená v ostrých uhloch, nie sú to príliš drastické zmeny. Milujúco sa hladkáme po pupkoch a bezstarostne ďalej konzumujeme dezerty s karamelom z miestnej panadérie.

To je nuda, čo?

Ale sťažovali ste sa, že málo píšem. Šak veď aj hej. Lenže mňa teraz zamestnávajú túžobné myšlienky na práčku. Už máme vybratú, už len aby výplata prišla.

A našla som si prácu. Takže mám teraz pracovné víza na ďalšieho pol roka – nevýhoda je, že budem musieť pracovať (celkom som si navykla šunky váľať a lelky chytať), výhoda, že budem mať opäť aký taký sociálny život. Predpoklad bol, že začnem budúci utorok (v pondelok je sviatok, jipi jej), ale keďže je piatok poobede a sľúbené materiály ani adresy ani nič ešte nedodali, termín sa zrejme posúva. Hádate správne, ako každý cudzinec, aj ja som si zohnala jazykovku. Keď som si prečítala zmluvu, skoro som si oči vyočila, aká bola nevýhodná – to som vyrozumela aj so svojou chabou španielčinou. (No dobre, už nie je taká chabá.) Strávila som deň a pol čítaním a počítaním odvodov (už som spomínala, že v Kolumbii nikto nie je zamestnaný, lebo tu samá živnosť kam oko dovidí?) a potom, už celá riadne nasrdená a zmierená s tým, že takú zmluvu nech si strčia za klobúk, potláčajúc zlostnú slzičku, lebo som strávila päť dní na školení (neplatenom) a oznámila rodine, že Krista, áno, už mám konečne prácu a odrazu to vyzeralo, že z toho nič nebude, som napochodovala do kancelárie koordinátora a vyjednala také zmeny, že dovidenia. Novio tvrdí, že tu na zmluve veľmi nezáleží, lebo väčšina vecí sa rieši ústnou dohodou, ale ja zase nie som včerajšia, ba ani z jahody som nespadla a také že v prípade, že “keď sa neodučí lekcia, učiteľ uhradí 30% sumy, ktorú platia žiaci za hodinu”, to teda nech sa láskavo pojebú! Takže som ešte ani nezačala pracovať a už mám valnú nechuť k môjmu novému, ehm, zamestnávateľovi, ktorý ani technicky nie je môj zamestnávateľ, ale môj klient, keďže som zase živnostník a odvody and shit si hradím sama.

Už som sa prihlásila do dôchodkového systému. Som o krôčik bližšie k smrti.

A tu to radšej ukončím.

 

Reklamy

2 thoughts on “I write.

  1. skoro ma ujebalo od vnutorneho smiechu, ale som v praci a musim sa tvarit otravene a nasrato, ako keby som citala nejaky kundi mail. Takze asi pojdem na hajzel vypustit paru… :D ale akoze o krocik blizsie k smrti. hahaaaa. Vidis, ja dochodkove sporenie nemam, ale nikomu som to nepovedala.

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s