O živote: nekoherentne


Dlho sme sa nevideli, tak vám ujasním pár detailov. Žijem v Bogote s mojím kolumbijským hippie frajerom a áno, klape nám to a nie, nepredal ma do bordelu. Bežná rutina: vyrábame po večeroch šperky z drátu a korálok, pozeráme filmy (ja len prvých desať minút, lebo potom šťastne zaspím na jeho mäkkom bruchu) a hráme sa Age of Empires.

Bohužiaľ, musím vám povedať, počas písania tohto záživného úvodu som celkom zabudla, čo som chcela povedať.

Tu sa hovorí, že uletela mi holubica. Se me fue la paloma. No ale už je aj naspäť, aj s olivovou ratolesťou v papuli, či vlastne zobáčiku. A holubica hovorí:

Bárskto mi už mazal medové motúzy popod nos a gratuloval mi k môjmu životu. Že aká som ja úžasná, lebo žijem v zahraničí a cestujem a bla bla. Ale nezaspávajme na vavrínoch. Tak poporade: odísť do inej krajiny, keď tam na vás čaká niekto s otvorenou nádržou náručou a poriadnym vzdelaním a teda nádejou na ekonomické zázemie, je to najľahšie na svete. (Ok, rodičovskú paranoju teraz vynechajme.) Ak si myslíte, že vy by ste to neurobili, ste na omyle. Aj ja som si to myslela. Že kam by som sa ja jebala.

Na druhej strane, zdvihnúť kotvy a zamávať na diaľku pre mňa vždy bolo ľahšie než predstavovať fešákov rodine, kamarátkam a rôznym kruhom známych, ktorí hodnotiaco pokukujú, potiahnu si z cigarety a zahlásia “teší ma” tónom, ktorý naznačuje opak.

A cestovanie. Že uáu, život v Kolumbii. Tak viete, keď som sem išla, pýtala som sa frajera, či je možné, aby sme s vecami z letiska prešli transmileniom (miestny metrobus) bez toho, aby nás okradli a zavraždili. Povedal, že možné to je. Seriózne, za môj pobyt ma okradli raz. Vytiahli mi mp3 z vačku. Hotovo. (To, že pred týždňom kvôli telefónu skoro zavraždili kolegu, teraz nerozoberajme. To je Chapinero.)

Môj dobrodružný život momentálne pozostáva z toho, že chodím do práce a z práce a občas do centra, cez víkend, najmä s cieľom doplniť zásoby matrošu na ručné práce. Moja práca je plná nudných horenosov, ktorí v riti boli a hovno videli (niekoľkým teraz krivdím, ale oni aj tak nevedia po slovensky, takže čo), ale zato sú si nabetón istí, že autobusom by v živote nešli, lebo och, to je strašné niečo, oni len taxíkom. Že chudobní predávajú v transmileniu orechy? Hanebnosť a nikto im nič nepovie. Že bezdomovci pýtajú mince? Odporné. Za prezidenta menom Uribe, najmä v 90-tych rokoch a začiatkom 2000, tu fungovali takzvané spoločenské čistky, kedy paramilicionári upaľovali bárs aj celé domy s deťmi, ženami, pudlíkmi (sorry, to bol dosť blbý vtip) a tak ďalej. Keď počúvam mojich kolegov rozprávať o chudobnej a hladnej vrstve spoločnosti, mám dojem, že najradšej by už aj škrtli zápalkou.

Boha ti, ale ani o tom som nechcela. Všetci si myslia, aká je moja existencia zaujímavá len preto, že žijem na inom kontinente, ale…

Chcela som povedať, že žijem veľmi nudný život. Sedím na prdeli v Bogote, džgám sa pukancami, vstávam o pol piatej, chodím domov o piatej – šiestej, priberám, no žalostné. (Nie že by som chcela, aby na mňa skočili nejakí sopliaci s nožíkmi, ako sa tu stáva.) Toto nie je žiadne cestovanie, vážení, toto je šedivosť najvyššieho rangu. Akoby som bola kancelárska myš, len mám k tomu aj trápnu uniformu a na obed nemôžem vysť z areálu školy.

Nie je to odvážne. Je to obyčko, normálka a tak.

Nechcem zase bezcieľne pičovať, ja mám s mojou prácou taký love/hate vzťah a keď ma práve nikto nebuzeruje, nemám problém, ale chápete, je to zlatá klietka.

Ja chcem žúžo dobrodrúžo a flákať sa s hipíkmi a fajčiť trávu bárs aj ráno, lebo nevadí, že zaspím.

Som nomád. Cítim sa ako Cigáni na zimovisku – neviem sa dočkať jari, kedy zase potiahneme ďalej.

Reklamy

3 thoughts on “O živote: nekoherentne

  1. ja som obcas fajcila travu aj rano a potom som prestala takmer uplne, uz na to nemam chut, neviem preco. rovnako ako na alkohol a ani zit uz moc nechodim. zalostne, 30-ka na krku, uz chodim hlavne do posilky a konzultujem s trenerom bolave koleno a rameno a kvoli kvalitnemu masu som ochotna prejst pol mesta. jeziiiis to kedy?????

  2. Uooo, vidis, ja som robila o Kolumbii tu seminarku (dostali sme Acko, si v dobrej krajine ;D)!!!
    Aj tak ti zavidim, ze si to zvladla urobit, hahaha :) A posielam mi na fejs tie sperky, mna ich bavilo obzerat!

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s