Kritika spoločenských médií od socky


Aaaaaach. Viete čo? Ak človek nebloguje na pankáča, celá radosť z blogovania ide do piče. Dnes každý bloger chce byť profesionál a viac než o ťukanie do editoru sa stará o down-time, fanúšikov na twitteri, lajky na instagrame alebo nebodaj pinterest. Seriously, pinterest je dobrý ako sklad toho, čo by ma hypoteticky niekedy v paralelnom vesmíre mohlo zaujímať, ale v skutočnosti nezaujíma. To, čo si ozaj chcem prečítať, si nechávam na lište. To, čo pripnem na nástenku, končí v čiernej diere. (Veď vy viete dobre, o akej čiernej diere to hovorím. Presne tej chlpatej.)(To lebo sa to rýmuje!) A z instagramu v živote nikto na žiadnu webstránku neprišiel. Je to celkom iná platforma a ako bloger sa musíte zmieriť s tým, že to je skôr taký výhonok vašej značky.

Instagram je inak jedno z mála sociálnych médií (po slovensky by to malo byť spoločenských médií, aby to dávalo nejaký zmysel, však, ale niekto raz vymyslel, že social sa prekladá ako sociálny a tam to aj skončilo, vy moje socky)(žiada sa mi povedať, že to asi bol odchovanec slovenského školstva), ktoré sa mi páčia, lebo haló, pekné obrázky! Nemám ale rada tých veľkých instagramerov, takzvaných influencerov, lebo ich fotky sú odporne vyumelkované. Z tej azúrovej modrej (akoby na svete neexistovali normálne pláže), ktorá preteká z každej paradise bitch beach ako tekutina v reklame na slipové vložky, sa mi chce už grcať. Alebo kričať. A neznášam, keď je v každej fotke ten takzvaný podpisový element – ako proste, všade napchajú svoju hlavu s klobúkom. Alebo fotia zem so svojimi hnátami, samozrejme majú čerstvú manikúru a super opílingované päty. Och. Alebo kopírujú “take me to” formát fotiek. To je akoby ste do vydavateľstva poslali Vojnu a mier so zmenenými menami postáv a tvárili sa, že ste to vymysleli. Proste fail. V instagramovom svete sa ale vždy nájde dosť prosťáčikov, ktorí vám okomentujú tlieskajúcimi paprčkami.

Voľakedy bolo blogovanie alternatívne a nerobil to každý; teraz založenie blogu porád vyžaduje biznis plán. (My ass.) A tristo aplikácií, aby robili za vás aspoň polovicu nadpráce – neva, že ich hľadaním, inštalovaním a sypaním contentu do ich pažravých hltanov startíte rovnako veľa hodín. Je však ťažké sa na to vysrať, keď sa iní tvária, že im to funguje.

Nech je to ako chce (alebo, nech si robíme čo chceme), väčšina z nás nikdy nebude schopná žiť len z výnosov z reklamy, ktorú umne napcháme medzi medajlónik o autorovi a okienko s našou FB stránkou. Skutkočne úspešní blogeri, keď sa im lepšie prizriete, nielen blogujú, ale majú často štyri – päť rôznych projektov a služieb, ktoré predávajú klientom. (Nepýtajte sa ma, ako niekto stíha spravovať päť webov naraz. Keby som to vedela, predávala by som sa ako konzultant, osobný coach a nekritický vychvaľovač. Cez tri rôzne stránky, samozrejme.)

A vôbec, ja som Miazga otec. Teraz ma ospravedlňte, idem sa pozrieť, či ma dnes nejaký vypočítavec unfollowol na twitteri. Áno, aj na to mám appku. A čo vy?

Reklamy

2 thoughts on “Kritika spoločenských médií od socky

Čo vy na to?

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s